Dátum vzniku tohto kaštieľa nie je presne známy, z hľadiska stavebného vývoja a slohového zaradenia sa jedná o budovu, ktorá vznikla zo staršej renesančnej stavby, datovanej do 17. storočia, prestavanej a prefasádovanej v 2. polovici 18. storočia do dnešnej barokovo-klasicistickej podoby. Podľa výsledkov pamiatkového výskumu z rolu 2003 sa však jedná o barokovú novostavbu.

Z historického hľadiska je pravdepodobné, že podnetom k výstavbe kaštieľa bolo prvé známe delenie majetku Justhovcov medzi sebou (Andrej, Daniel a František) zo dňa 16. mája 1668. Pri tomto delení dostal Andrej Justh veľký sad – bývalú Justhovskú záhradu, ktorá sa spomína aj pri vyznačení miesta pre artikulárny evanjelický chrám z 5. mája 1689. Neďaleko tohoto chrámu, na pozemku vyčlenenom z parku okolo kaštieľa, bol v 19. storočí postavený terajší evanjelický kostol.

 

Začiatkom 20. storočia kaštieľ v súvislosti s celkovým majetkovým úpadkom rodu Justh prechádza do rúk bánk. Následne kaštieľ kupuje barónka Helena Révay, ktorá v ňom bývala spolu s bratom a matkou. V roku 1921 sa vydala za Edmunda Justha. V ich rukách bol kaštieľ až do roku 1948.

Po prevzatí moci komunistami 25.2.1948 bol kaštieľ znárodnený a majitelia sa museli presťahovať do dvoch miestností v hospodárskych budovách. Kaštieľ bol následne využívaný ako budova poľnohospodárskeho učilišťa, ktoré bolo v 60-tych rokoch presťahované do Mošoviec. Do roku 1999 kaštieľ využíval Detský domov, ktorý vznikol v Necpaloch v 60-tych rokoch 20. storočia. Tento využíval okrem tohoto kaštieľa aj modrý kaštieľ na námestí Necpál.

 

V roku 1991 bol v rámci reštitučného konania kaštieľ vrátený do rúk dcéry pôvodných majiteľov. V rukách jej dedičov bol až do roku 2002, keď bol kaštieľ predaný novým majiteľom.

Po zmene majiteľa bola vykonaná rozsiahla rekonštrukcia kaštieľa, aj okolitého parku. Celý areál je využívaný na súkromné účely a nie je prístupný verejnosti.