Pozrime si teraz revíry.

Východné Karpaty sú pokryté bukovými pralesmi, Tatry a Fatra smrekovými lesmi, kosodrevinou a húštinami.

V takýchto revíroch nie uloviť, ale len vidieť silného jeleňa znamená námahu, keď uvážime že vrchy sú väčšinou veľmi strmé.

Každý, kto len koľko toľko pozná Karpaty, dá mi za pravdu, že v niektorých karpatských revíroch nemožno ani len približne určiť stály počet jeleňov. Len výnimočne môžeme konštatovať s pomocou najlepšieho loveckého personálu, koľko jeleňov v istom revíri máme.

Predtým, než by som prešiel opisovať poľovanie, spôsoby poľovania na karpatského jeleňa, nebude od veci zmieniť sa o karpatských revíroch a o ich úprave.

Jelenie revíry karpatské vykazujú čo do veľkosti rozdiely, ale v jednom shodujú sa všetky, že poľovanie v nich je jednako namáhavé, už či sú v Šariši, Turci alebo v Liptove.

Hlavné úseky Karpatov opisovať nechcem, tieto vedomosti obsahujú zemepisné knihy, podotýkam všeobecne len toľko, že podľa mojej skúsenosti najlepšie jelenie revíry sú na hrebeni vrchov, alebo na reťazi vrchov, alebo bezprostredne pod nimi. Na predhoriach zdržuje sa jeleň len v zime alebo skoro na jar.

Reťazi karpatských vrchov sú rozdelené hlbokými dolinami. Tieto doliny sú spojené bočnými dolinami, ktoré sa liahnu obyčajne strmo až k hrebeňu. Shora sú ako ohromné a dlhé jarky. Jarky, ležiace blízko k hrebeňu, sú obľúbenými útulkami zveri, hlavne karpatských jeleňov.

Jakosť lesa na týchto miestach nerozhoduje. Mladina alebo i riedky les poskytujú zveri dostatočný úkryt. Rastlinstvo 2—3 ročnej rúbane je také bujné, malinčie, rakytie a vrbice sú v Karpatoch také vysoké a husté, že sa do nej ukryje aj najostražitejší jeleň tak, že ho človek nezbadá ani na 8—10 krokov, iba koruny parohov niekedy videť sa blyšťať nad húštinami.

Tieto vrchy sú, ako som spomenul, obľúbenými stanoviskami karpatského jeleňa od začiatku leta do konca ručania.

Kto len čiastočne a povrchne pozná rozsiahle lesy Karpát, pozná už dosť dobre tieto veci, ale začiatočník, ktorý nepozná ešte pravidlá poľo¬vania karpatského jeleňa, žasne, keď vidí tieto miesta a nevie si predstaviť, ako možno uloviť karpatského jeleňa v takomto revíri. Po niekoľko nevydarených pokusoch upustí od poľovania v týchto miestach a hľadá vyvýšeniny uprostred lesa alebo lesné lúky, v predpoklade, že skoro ráno alebo večer preca len príde na zver, alebo za ňou sliedi po dolinách a úbočiach celý deň a nakoniec sa čuduje, že po 2—3 týždňoch neprišiel na jeleňa, alebo sa mu podarí horko ťažko uloviť nejakého slabšieho.

Väčšie lesné pasienky, poruby, tak zvaný dobrý alebo kapilálny jeleň nikdy nevyhľadáva (výjmuc času, keď má parohy nevytlčené), tieto miesta obíde ako oheň.

Musím pripomenúť, že nielen tým od radíme jeleňa, keď ho vyduríme častým sliedením z jeho pokoja, odradiť ho je omnoho menej potrebné. Stačí, keď jeleň zbadá v okolí svojho stanovišťa ľudské stopy. Táto okolnosť stačí, aby sa vyhýbal na dlhý čas takému miestu.

Ako je potom možné, môže sa pýtať neskúsený čitateľ, videť takúto opatrnú zver?

Toto je to, o čom mienim obšírnejšie písať.

← úvod

Lovecké chodníčky a ich použivanie →