V posledných rokoch mnoho sa hovorilo o takzvanom túlavom jeleňovi a o povestnom túlavom ručaní.
Vynikajúce cudzozemské časopisy zaoberajú sa s touto otázkou a aj naši loveckí spisovatelia pustili sa do zaujímavej debaty o tomto predmete v ročníku 1918 v Loveckých listoch. K tejto otázke som prehovoril aj ja a vzhľadom na to, že táto otázka tesne súvisí s obsahom celej úvahy, dovoľujem si obnoviť výňatok mojej vtedajšej úvahy.
Stretol som už mnoho skúsených, výborných poľovníkov, ktorí pri spomenutí túlavého ručania pozerali na mňa divným okom.
Túlavé ručanie v pravom smysle slova je neznámym pojmom pre tých, ktorí nepoľovali v Karpatoch. V revíroch nížinných alebo s menšími vrchami túlavé ručanie sa nevyskytuje.
Pod túlavým ručaním nikdy nerozumieme to, keď jeleň ručiac putuje s laňami s ním chodiacimi večer alebo v noci na väčšiu vzdialenosť, odprevádzajúc lane na nočnú pašu a pri svitaní vykoná tú istú cestu nazad, alebo keď jeden bočný jeleň, odbitý od hlavného jeleňa, ručiac potuluje sa dlhší čas okolo miesta ručania, dokiaľ nenájde nové stádo, s ktorým sprevádzajúc starého jeleňa z určitej vzdialenosti, dáva výraz neukojenej túžbe hlasitým ručaním.
Túlavé ručanie je práve niečo iného!
Najlepšie charakterizoval túlavé ručanie karpatského jeleňa v 13. čísle r. 1918 Loveckého listu Gy. T. J. a preca nemôžem prijať za každých okolností jeho tvrdenie, znejúce: „Túlavé ručanie neznamená toľko, že potulujúci sa jeleň ručí dnes tu a zajtra inde, ale predstavuje to, že ručiac potuluje sa dotiaľ, kým nájde laň alebo lane, s ktorými sa usídli alebo ručí dotiaľ, kým ony prijímajú jeho dvorenie.“
Vo väčšine prípadov sa má vec tak, ale nie vždy.
V mojej užšej domovine, v župe T., zdržujem sa už po viac rokov niekoľko týždňov vo vysokých horách v čase ručania, venujúc čas výlučne jeleňom. Predtým poľoval som v revíri sotva 2000 jutrovom, ktorý hraničil, bohužiaľ, s veľmi zlými susedmi.
Tento revír prešiel časom do iných rúk a jeho majiteľ, ktorý bol sám poľovníkom, nechcel ho prenajať ďalej a takto musel som sa zriecť tohoto revíru. Druhú čiastku času trávim v manželkinom revíri, ležiacom tiež v župe T.
Tieto dva revíry ležia na najvyšších vrcholoch veľkej Fatry, vo výške 800 – 1500 m a zver tohoto kraja vyrovná sa zveri zvolenskej a liptovskej. V oboch revíroch je niekoľko stálych, každým rokom navštevovaných miest ručania, na ktorých sa zdržujú celé leto lane a začiatkom času ručania aj jeleni. Na niektorých miestach je ich po celý čas ručania pomerne málo, tu sa len striedajú, pravdepodobne menia sa v týchto miestach častejšie aj lane.
A teraz, čo som tam skúsil? Roku 1915 asi v polovici času ručania 19. septembra složil som známeho kapitálneho 12toráka, ktorý sa zdržoval už niekoľko rokov, aj v predošlom roku, na tom istom mieste asi 2 týždne s 2 laňami.
Prvého roku, keď som prvý raz zazrel tohoto jeleňa, stretol som sa s ním za nasledovných okolností: dva dni panovalo ticho na mieste ručania. Lane nerušene, bez jeleňa, vychádzaly do malého, ale hustého rúbaniska istej doliny. Zrazu tretieho dňa o 9. hod. predpoludním ozval sa silný jeleň v súsednej doline, vystúpil k dvom laniam na rúbanisko a začal preháňať jednu z nich. Hoci laň zdanlive nemala chuť k úteku, hnal ju pred sebou do iného revíru, ručiac hore pod jedným snehovcom, ktorý bol vo vzduchovej línii aspoň 9 km a nevrátil sa Celú vec som pozoroval dobrým ďalekohľadom z protiľahlej stráne na 500 – 600 m.
Vietor som mal nepriaznivý, o priblížení nemohlo byť ani reči, celá vec sa odohrávala beztak veľmi rýchle.
Smer jeleňa som dobre pozoroval, ručal vytrvanlive, ustavične, ale na moje ručanie vôbec nereagoval. Jeho parohy dobre som si zapamätal, rozpätie ohromné, ale najviac 12torák.
Nasledujúceho roku opakoval sa tento dej v tom istom rúbanisku, boly tam 3 lane bez jeleňa. Jedného rána zjavil sa môj minuloročný známy, hneď som ho poznal po jeho parohoch a po jeho zvlášť nízkom hlase, zas si vybral jednu laň a ručiac hnal ju do iného revíru.
Znovu sa mi nepodarilo dostať ho na mušku.
Nasledujúceho roku bol som bohužiaľ len dva dni v revíri a preto neviem, či sa môj starý známy zjavil, potom prešiel revír do iných rúk a preto som nemohol dokončiť na tom samom mieste moje pozorovanie.
Čo nutkalo jeleňa, aby si vybral na tichom, aj laniam vhodnom mieste jednu laň a hnal ju cez desiaty vrch a nevrátil sa po celý čas ručania?
Ako sa dá vysvetliť každoročne mnou pozorovaný zjav, že 2— 3 silní jeleni uprostred ručania prešli ručiac zo súsedného panstva až sem do môjho revíru, prešli celou dolinou, ručali aj vo dne, nezastavili sa nikde, hoci laní bolo všade dosť. nevšímali si vôbec miest ručania a ručiac vrátili sa, odkiaľ prišli?
Raz som sledoval jedného takého sťahovavého jeleňa celý boží deň. Presne som zistil, že bol bez lane a preca nezostal v revíri, hoci prešiel cez miesto ručania, kde sa zdržoval hlavný Jeleň s niekoľko bočnými a s 2 laňami už pred niekoľkými dňami a potom viac dní pravidelne.
Určite nedá sa vyšeuvedené tvrdenie o túlavom ručaní a o túlavom jeleňovi použiť na každý prípad. Vo väčšine prípadov tento predpoklad je správny, v iných prípadoch zas zostane jeleň hnaný pohlavným pudom v blízkosti lane 2 dni, alebo aj viac, a to dotiaľ, kým laň upútava jeleňa k sebe.
Prihodilo sa aj to, že jeleň hnaný pudom túlavým prekoná neuveriteľné cesty a vzdialenosti. Pravdaže hľadá laň, ale nezastaviac sa buď ženie laň pred sebou, alebo bez lane potuluje sa a ručiac prejde pol župy a znovu zmizne.
Pamätám sa na mnohé, mňa až pobúrivšie zážitky s túlavým jeleňom, ale za to nikdy neľutujem námahy a času poľovať naň.
Túlavý jeleň a túlavé ručanie sú také špeciálne zjavy karpatského jeleňa, že by veľmi chýbaly akby niekedy z akýchkoľvek príčin zmizly!
Ale v tom dám za pravdu každému, že túlavé ručanie veľmi prispeje k osvieženiu krvi a taktu aj k vývinu parohov. Význam toho je taký veľký, že považujem túlavého jeleňa za faktora prvotriednej dôležitosti pre udržanie akosti karpatskej krvi.
| ← Poľovanie na karpatského jeleňa | Puška → |