Bývalý farský kostol sv. Ladislava je najstaršou a zároveň aj najvýznamnejšou pamiatkou v Necpaloch.

Jedná sa o ranogotický kostol, ktorý bol postavený v rokoch 1250-1260. Schématizmus slovenských katolíckych diecéz vydaný v roku 1971 uvádza ako rok výstavby rok 1222. Okolo roku 1320 bola ku kostolu pristavené sakristia. V 14. a 15. storočí kostol opravili. Koncom 16. storočia loď zaklenuli valenou klenbou, čím sa znížila jej pôvodná gotická výška a časť obvodových stien so zachovanými maľbami sa dostala do povalového priestoru. Významnejšia reštaurácia kostola sa vykonala koncom 19. storočia. Posledná veľká oprava sa robila v rokoch 1986-88, keď sa spravili nové betónové podlahy, kostol sa vymaľoval a bolo spravené vysušenie základov, čím sa výrazne znížila vlhkosť múrov.

Najvzácnejšou zachovanou pamiatkou sú gotické fresky, ktoré boli vyhlásené nariadením vlády Slovenskej republiky z 11. júna 1991, spolu s freskami v iných kostoloch ako súbor stredovekých nástenných malieb za národnú kultúrnu pamiatku.

V interiéri kostola sa nachádzala vzácna plastika Madony. Táto bola na prelome 19.-teho a 20.-teho storočia premiestnená do Budapešti, kde sa doteraz nachádza v národnom múzeu. Dve oltárne sochy boli ukradnuté okolo roku 1995.

Pod kostolom sa nachádza krypta, v ktorej boli pochovávaní príslušníci miestneho zemianskeho rodu Justh. Pri poslednej oprave koncom 80-tych rokov 20.-teho storočia bol vchod do krypty zabetónovaný a v súčasnosti do nej nie je možný prístup.

Pár metrov od kostola sa nachádza rodinné mauzóleum rodu Justh. Nie je známe v ktorom období bolo používané. Poslední príslušníci rodu, ktorí boli pochovaní v Necpaloch boli pochovaní v podzemnej hrobke na cintoríne.

Okolo kostola sa rozprestiera cintorín, ktorý je ešte stále v používaní. Je zaujímavé že v Necpaloch sa zachovala tradícia dvoch cintorínov – katolíckeho a evanjelického.