Aj skúsený karpatský lovec dobre vie, že bez loveckých chodníčkov nemožno využiť, s loveckého hľadiska, niektoré čiastky revíru. V každom karpatskom revíri sú 3—4 také čiastky, kde sa bez chodníkov nijako nedá docieliť úspechu. Podľa mojej skúsenosti v revíroch s vysokou zverou je nevyhnutná potreba úpravy chodníkov, musíme len vede ť spôsob, ako to urobiť. Pri používaní chodníčkov musíme mať na zreteli určité smernice, aby sme si zabezpečili dobrý výsledok.
Bolo by veľkou chybou opatriť celý revír spleťou chodníčkov. Neberúc do úvahy, že usporiadanie ich je veľmi nákladné, je nesporné, že by stálym používaním zbytočne sa znepokojoval revír, hlavne počas rúbania lesov. Lesné chodníčky treba čistiť a opravovať, čo je pochopiteľné.
Pri základnom rozvrhu založenia chodníčkov hlavná a bezpodmienečná zásada je, aby boly rýchle a bez námahy prístupné všetky miesta prichádzajúce do úvahy s loveckého stanoviska, a aby všetky čiastky revíru boly spojené bez ohľadu na členitosť terénu.
Preto vedieme chodníček pod hrebeňom. Závisí to pravda od terénu a druhu stromovia. Chodníček založíme asi 100—150 m pod líniou hrebeňa, nakoľko možno rovnobežne s ňou. Chodníček má priliehať bez ohľadu na usporiadanie úbočí, kotlín a iných prekážok k terénu v jednakej výške a podľa možnosti rovnobežne a vodorovne s vrstevnicovou čiarou. Na niektorých zvlášť výhodných miestach od chodníčka nahor alebo nadol môžeme urobiť odbočky k vyvýšeninám a ku skalám, odkiaľ máme dobrý výhľad do dolín a úžľabín. Pri usporiadaní odbočiek buďme opatrní, radšej nech ich je menej, ako primnoho! Hlavná vec je, že tieto chodníčky musíme považovať za spojivá, ktorými ľahko môžeme prejsť z jednej čiastky revíru do druhej.
Ak by bolo potrebné, keď je vrch veľmi vysoký, môžeme podľa pokynov vyšespomenutých asi na 200-300 m pod prvým chodníkom upraviť druhý rovnobežný, ktorý spojíme s vyšším na 2—3 miestach.
Takéto chodníčky, ktoré križujú doliny, kotliny a vedú jedným smerom bez záhybov, aj zver považuje za svoje, nevidí v nich lesť. smerujúcu proti životu, a skutočne ich aj používa. Keď chodníčky sú upravené podľa vyšespomenutého návodu, treba povedať aj niekoľko slov o ich používaní. Bolo by neopatrné a rozhodne by ohrozovalo zdarný výsledok poľovania, keby sme týmito chodníčkami celý deň chodili a znepokojovali okolo nich zver beztak už citlivú. Ba musím vlastne s tým začať, že na tieto chodníčky vkročíme len vtedy, keď vieme o lovnom jeleňovi v oddiele revíru, ku ktorému upravený chodník vedie. Ale ani v tom prípade nesmieme ísť až k miestu, kde sa jeleň zdržuje, ale musíme ísť postrannou úžľabinou k chodníčku, odkiaľ krátkou cestou zastihneme zistené stanovisko jeleňa. Takto robíme i vtedy, keď je pod vrcholkom lovecká búda alebo chata, odkiaľ začneme sliediť. Spôsob posliedky z bočných úžľabín k stanovisku jeleňa má aj tú výhodu, že niektorými postrannými úžľabinami chodia ľudia (drevorubači, pastieri a i.) a zver zvyklá už na to, ani sa vážne neznepokojí. aj keď by nás už bola zazrela. Slovom, iste bude menej vyrušovaná, ako keby sme išli zďaleka po chodníčku a naším pachom vyvolali pozornosť zveri.
Opatrné používanie chodníčkov týmto spôsobom nie je nijak nebezpečné a má aj tú prednosť, že na pr. pri ručaní, keď je jeleň ďaleko od nás. môžeme sa k nemu priblížiť rýchle, nepozorovane a hlavne pohodlne.
Priblížiť sa zveri zdola alebo shora s pomocou chodníčku je uľahčením posliedky. hlavná vec je zavčas sa dostať do blízkosti zveri, čo je bez chodníčka rovnobežne vedeného temer nemožné, hlavne ráno, i keď sme sa zavčasu vybrali na posliedku.
Dombrovský, píšuc o chodníčkoch v svojej výbornej knižke, tvrdí následovné:
„In gar keinem Falle dürfen, wie gesagt. die Gräben und Schluchten sowie sonstige Plätze, an welchen gerne Rotwild steht, von den Birschsteigen durehschnitten, oder gar der Länge nach begleitet werden, sonst sind die Plätze einfach ruiniert.“ (Nijakým činom nesmieme úžľabiny, strminy a tie miesta, kde vysoká zver sa rada zdržuje, prerezať chodníčkami, ani ich založiť pozdĺž stanovísk zveri, lebo týmto pokazíme tieto miesta.)
Toto tvrdenie výborného autora pokladám za prehnané!
Usporiadal som podobné chodníčky vo viacerých svojich karpatských revíroch, na niektorých miestach križovaly bočné doliny, úžľabiny. slovom, útulky vysokej zveri, ale som nezbadal škodlivý vliv pri opatrnom používaní chodníčkov, ba naopak, bez nich na mojich revíroch by som nebol dosiahol nijakých výsledkov.
Chodníček bol vždy vedený pod hrebeňom bez ohľadu na jednotlivé doliny, úžľabiny atď. a smelo tvrdím, že chodníčky vybudované boly za jeden týždeň obľúbenou prťou zveri, ktorá ich používala i vo dne.
Pravdaže išiel som po nich, to prízvukujem znovu, len vtedy, keď som sa blížil k zistenému jeleňovi, hlavne v čase ručania.
Je nesporné, že revír od konca augusta nesmieme zbytočne znepokojovať, lebo zbytočné znepokojovanie škodí aj vtedy, keď nemáme chodníčkov. I v čase ručania musíme sa vystríhať každého zbytočného kroku.
Väčšina lovcov sa dopúšťa chyby, že behá po revíri od rána do večera, prebehne aj desaťkrát chodníčkami a diví sa potom, že nič neuloví.
Ja vojdem ešte za šera do určitého oddielu revíru, odkiaľ môžem počuť ručanie jeleňov so všetkých strán.
Keď je ručanie jeleňa slabé. len vo výnimečných prípadoch približujem sa k nemu, radšej čakám, a keď moja lovecká predtucha vycíti, že nadišla chvíľa, že treba skúsiť prikradnutie, vtedy sa vyberiem bez rozmýšľania a výsledok málokedy vystane.
| ← Karpatské revíry | Poľovanie na karpatského jeleňa → |