Erb rodu Justh

Erb rodu Justh

Najstarším dokladom na erb necpalských Justhovcov je pečať Mikuláša Justha z roku 1606 v Kubínyiho zbierke (tab. VI: 1). S prídomkom nás oboznamujú iniciálky vyryté po stranách klenotu N (opačne vyryté) IDN (= Nicolaus Justh de Neczpal). Erb Justhovcov podľa tejto pečate tvoria dva levy stojace nad trojvrším, ktoré nad seba dvíhajú listovú korunu. Klenotom je korunovaný lev s troma ružami.

Rovnaký erb používali Justhovci aj roku 1647, tu však levy stoja na pažiti. Podľa bližšie neudanej predlohy je farba štítu modrá, pažiť (v našom prípade trojvršie) zelená, ostatné figúry sú zlaté. Zlatý lev v klenote nesie tri červené ruže. Prikrývadlá sú zlato-modré. G. Csergheö predpokladá, že Justhovci dostali na svoj erb aj armáles. Nijakú stopu na predpokladanú listinu sme však zatiaľ nenašli. Rešpektujúc farby staršej literatúry prekresľujeme erb podľa najstaršej pamiatky — podľa pečate Mikuláša Justha z roku 1606.

V tejto súvislosti nemožno neuviesť údaj I. Nagya, ktorý za erb Justhovcov pokladá leva s krížom. Predpokladáme, že I. Nagy mal k dispozícii heraldický prameň doteraz celkom neznámych Justhovcov.

Keď už hovoríme o variáciách justhovského erbu, musíme pripomenúť, že v thurzovskej korešpondencii je list iného Mikuláša Justha z Necpál, už z roku 1555. Na jeho pečati je celkom odlišný erb. Pod iniciálkami N * I * v renesančnom štíte sú tri dubové listy. Tri rozličné erby Justhovcov z Necpál by si rozhodne zasluhovali hlbšiu pozornosť, a to tak z hľadiska heraldického, ako aj genealogického. Sú len dve možnosti, buď nastali tri obsahové zmeny erbu v jednom rode, alebo ide o tri rôzne rody s rovnakým priezviskom i prídomkom.

Je zaujímavé, že v knihe A Bartakovich-, Justh-, Rudnay- es Rudnyánszky-családok és részben azok rokonsága, (Rodiny Bartakovich, Justh, Rudnay a Rudnyánszky a čiastočne ich príbuzenstvo) ktorú zostavil Csizmadia János, (Kežmarok 1903), je erb Justhovcov popísaný ako lev držiaci kríž. Podľa vyobrazenia v tejto knihe sa jedná o kríž dvojramenný. Je možné, že autor prevzal informáciu z diela I. Nagya, každopádne turčianska vetva rodu koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia používala ako erb levov stojacich na pažiti. Zobrazenie tohoto erbu sa nachádza aj na vitráži kostola sv. Ladislava v Necpaloch, aj na rodinnej hrobke.