Za zakladeteľa rodu sa považuje Justh Jodocus z Kusavy (?), ktorý bol povýšený do šľachtického stavu v roku 1432. Za svoje služby sa stal od roku 1451 kapitánom na hrade Vígľaš v Zvolenskej župe. Preto si aj jeho syn Andrej písal prídomok z Vígľašu (de Véglyes). Andrej získava majetky v Turčianskej župe – konkrétne v Necpaloch. Od tejto doby používajú Justhovci prídomok “z Necpál” (1479, 1501)
V Turčianskej župe sa udomácnili a od roku 1592, keď sa František I. Justh stal podžupanom, zastávali členovia rodu tento post veľmi často. Politické ambície rodu dosiahli vrchol v druhej polovičke 19. storočia v osobe Júliusa (Gyula) Justha, ktorý sa stal v rokoch 1905 – 1909 predsedom uhorského parlamentu. Tento politický vrchol bol zároveň aj začiatkom hospodárskeho úpadku.
Koncom 19. storočia Justhovci strácajú majetky v Necpaloch. Posledný člen turčianskej vetvy rodu, Ödön, získava späť časť rodového majetku až sobášom s barónkou Helenou Révay.
V historických dokumentoch o zámku Vígľaš sa uvádza, že kráľovná Alžbeta ho dala v roku 1441 bratom Hennigovi a Jodokovi Juštovcom (Justhovcom ?) za hrad Cserépvár a Jodok (Jodokus) bojoval za za práva jej syna Ladislava (Pohrobka ). Jedná sa teda o bratov pochádzajúcich z vášho rodu a Vami uvádzaný rok 1451 je správny? Budemrád ak mi pošlete odpoveď na e-mail.
Za zakladateľa rodu sa považuje práve Vami spomínaný Jodokus (v čestine Jošt), stretol som sa s názorom, že priezvisko Justh (číta sa [jušt]) vzniklo pretransformovaním práve tohoto mena Jošt.
Hennig je asi Hening Czernin, spomínaný napr. na webových stranách obce Hrochoť. S najväčšou pravdepodobnoťou neboli súrodencami ale spolubojovníkmi.
Rok 1451 je prebratý zo staršej maďarskej literatúry, nijako som ho nepreveroval a neviem doložiť jeho presnosť.